Vývoj švajčiarskeho armádneho noža
V roku 1886 sa švajčiarska armáda rozhodla, že vybaví každého svojho vojaka jednotným univerzálnym zatváracím nožom. V tej dobe nebolo bežné, aby armádny nôž v sebe spájal viacero funkcií. Avšak nový armádny nôž mal okrem základnej funkcie noža, plniť aj funkciu príslušenstva ku vtedajším puškám a navyše mal obsahovať aj veľmi dôležitý otvarák na konzervy. V roku 1889 bol návrh hotový a rok 1891 bol prvým rokom výroby nového armádneho noža – model 1890. Spočiatku bola veľká väčšina výroby realizovaná v nemeckom Solingene vo firmách Wester a D. Peres. Neskôr však Karl Elsener založil vo švajčiarsku asociáciu nožiarov a presadzoval, aby sa švajčiarske armádne nože vyrábali u domácich výrobcov. Armáda súhlasila a výroba sa postupne presúvala do Švajčiarska. Okrem Elsenera (neskôr Victorinox) a Coutelleire Suisse (od roku 1913 Wenger) vyrábali tieto nože aj firmy Forges L+C, Stadler a Pfenninger.
Obr.1, obr.2: Prvá generácia s črienkami z dreva
Konštrukčne išlo o masívny dvojvrstvový zatvárací nôž vyrábaný z uhlíkovej ocele. Črienky sa vyrábali z dubového dreva. Nôž mal zatvorený dĺžku 100 mm a hmotnosť okolo 140 g.
V roku 1901 sa začala výroba prevedenia 1890/01, pri ktorom boli drevené črienky nahradené fíbrovými. Neskôr sa objavil nový model 1908, ktorý mal ľahšiu konštrukciu (hmotnosť 125 g) a mierne pozmenený tvar čepele. Tento typ vydržal vo výrobe, v takmer nezmenenej podobe až do roku 1950! Medzitým sa však udialo niekoľko udalostí. V roku 1915 sa začína na nože preberané armádou raziť preberacia značka. Tá je kruhového tvaru a obsahuje písmena W a K – Waffen Kontrolle. Touto značkou sa dajú jednoznačne odlíšiť armádne nože od civilných exemplárov. Značka sa razí na fíbrovú črienku. Na starších nožoch je často viedieť namiesto kruhovej značky vyrazený malý helvétsky kríž. Ide pravdepodobne o značku, ktorá sa razila u výrobcu ešte pred zavedením armádnej značky v roku 1915. V roku 1916 sa objavuje pre vojakov možnosť odkúpiť si nôž po ukončení služby do súkromného vlastníctva. Takýmto nožom sa na rikaso čepele vedľa roku výroby vyrazilo písmeno P. Od roku 1920 sa výhradnými výrobcami armádnych nožov stávajú len firmy Elsener a Wenger.
Druhá generácia: Obr.3: Elsener, 1924, Obr.4: Wenger, 1944
Ako bolo uvedené, model 1908 bol nahradený až po druhej svetovej vojne modelom 1951. Konštrukčne sú si obe generácie veľmi podobné, novší model vyzerá skoro ako len zmenšenina staršieho. Dĺžka zatvoreného je 93 mm a hmotnosť je výrazne nižšia, len 90 g. Čepel má spear point tvar namiesto clip pointu u 1908-ky, na plochom skrutkovači sa objavuje vybratie s ostrou hranou. Významná zmena sa udiala v materiále. Uhlíková oceľ je nahradená nehrdzavejúcou. Pre zaujímavosť pri dôstojníckych (offcier’s knife) nožoch bola nerez u Victorinoxu zavedená už niekedy v 20.rokoch. Zadný nýt je dutý pre možnosť zavesenia noža.
Základný model prešiel malou úpravou ako prevedenie 1951/54. Okolo dutého nýtu sa objavili spevňovacie podložky zapustené do črienok. Zaujímavou a zriedkavou obmenou je prevedenie 1951/57. Túto obmenu vyrábal len Wenger a líši sa tým, že črienky sú vyrobené z materiálu grilon. Ten je oproti fíbru hladší a lesklejší. Nože majú okrem toho aj skryté nýty a pôsobia veľmi elegantným dojmom.
Tretia generácia: Obr.5: Wenger, 1952, Obr.6: Elsener, 1955 a Obr.7: Wenger s grilonovými črienkami, 1957
Na začiatku 60.rokov sa objavuje úplne nový model, ktorý nemá s predchádzajúcimi takmer nič spoločné. Ide o model 1961, ktorý sa v rôznych obmenách udržal vo výzbroji až do roku 2008. Taká nadčasová konštrukcia to bola! Vďaka pokroku v spracovaní materiálov sa totiž podarilo navrhnúť ľahší a pevnejší nožík. Príložky a vulkanfíbrové črienky nahradili hliníkové príložky (samonosná konštrukcia). Na zdrsnenej hliníkovej príložke je ponechaná hladká plocha v tvare kríža, na ktorú sa razí preberacia značka. Zmenou prešli aj nástroje. Úplne nový je otvarák na konzervy, ktorý v sebe integruje malý plochý skrutkovač. Pôvodný veľký skrutkovač zase do seba zaintegroval otvarák na flaše. Výrazne iný tvar má aj šidlo.
Zvolená bola červená farba príložiek a to jednak z dôvodu tradície a jednak nôž bol ľahšie nájditeľný, najmä ak vypadol vojakovi do snehu. V roku 1965 sa síce oficiálne prešlo na príložky v prirodzenej farbe hliníku (model 1961/65), no vtedy bolo v skladoch ešte množstvo už vyrobených červených príložiek, preto je možné nájsť červené nožíky aj s rokmi výroby 1966, 67 a aj 1968. Dokonca je možné nájsť aj červené aloxy s novšími rokmi výroby a to preto, že ak sa vojakovi zlomila čepel, nôž bol odoslaný k výrobcovi na opravu a ten do červených príložiek osadil novú čepel s aktuálnym rokom výroby.
Obr.8: štvrtá generácia - samonosná hliníková konštrukcia, Obr.9: Elsener z roku 1968
Ako bolo už uvedené, v roku 1965 boli červené príložky oficiálne nahradené novými, ktoré boli v prirodzenej farbe hliníku. Vzniklo tak prevedenie 1961/65. Stalo sa tak preto, že po intenzívnom nosení a používaní vyzerali červené príložky veľmi optrebovane, čo sa armáde nepáčilo. Kríž aj preberacia značka zostávajú nezmenené.
V roku 1972 bola značka W-K z neznámych dôvodov pootočená o 90 stupňov. Dovtedy boli písmená W-K rovnobežne s nápisom na rikase otvorenej čepele. Vzniká tak prevedenie 1961/72. V roku 1974 začal Elsener používať pre armádne nože nové označenie Victorinox.
O päť rokov neskôr sa objavuje prevedenie 1961/77, pričom kríž s vyrazenou preberacou značkou je nahradený červeným erbom, na ktorom je umiestnený kríž. Na opačnom konci príložky sa objavuje malý štvorec, na ktorý je razená preberacia značka. Tá zmenila svoju podobu. Vnútri zaobleného písmena W je vložené písmeno K+.
Na nasledujúcom prevedení 1961/88 nič nové nepribudlo, ale len ubudlo. Rok 1988 je totiž posledným rokom, kedy sa na nožíkoch objavuje preberacia značka. Armáda sa rozhodla zrušiť preberaciu kontrolu nožov. Urobila tak preto, lebo za celú dobu spolupráce s výrobcami nedošlo ani k jedinému prípadu, kedy by musela nekvalitný nožík vrátiť výrobcovi (!).
Poslednou oficiálnou modifkáciou modelu 1961 je prevedenie 1961/93. Nastali tu tri drobné zmeny. Prvá sa týka nýtov - pôvodne mali nože dva nýty plné a mierne zaguľatené a tretí dutý, no od roku 1993 sú všetky nahradené plochými plnými nýtmi. Druhou zmenou je ztenšenie vrstvy s otvarákmi, čím klesá hmotnosť zo 72 g na 70,6 g. Posledná zmena spočíva v skutočnosti, že na otvaráku na flaše sa objavuje drážka na odizolovanie káblov.
Z uvedeného sa dá usúdiť, že ak máte napríklad armádny nôž s rokom výroby neskorším ako 1993 a má ešte dutý nýt, tak sa jedná o civilný model.
Uvedené roky týchto drobných zmien netreba brať úplne záväzne. Dajú sa nájsť napríklad nože s rokom 1989, ktoré ešte majú preberaciu značku, ďalej sa vyskytujú nože s rokom 1993, ktoré zase ešte nemajú odizolovaciu drážku v otvaráku. Jednoducho zmeny sa vo výrobe objavovali postupne a ak už boli vyrobené komponenty, tak už boli aj použité, napriek tomu, že nezodpovedali presnému oficiálnemu štandardu na daný rok.
Obr.10: Wenger, 1975, obr.11: wenger, 1981, obr.12: wenger, 1991, obr.13: wenger, 1994
Rok 2008 je posledným rokom, kedy švajčiarska armáda preberá model 1961. Od decembra 2008 ho nahradzuje model 2008, ktorý je odvodený od civilného modelu Victorinox 111 mm. Objednávka je na 75 000 kusov, pričom prvých 10 000 kusov má vyrazený ešte rok 2008. Nôž je poprvýkrát trojvrstvový, novú vrstvu vytvorila pílka. Hlavná čepel je uspôsobená na jednoručné otváranie, má zubaté ostrie a linerlock poistku. Otvaráky sú viacmenej totožné s modelom 1961. Šidlo sa presúva na chrbát noža, vedľa neho pribúda phillips skrutkovač. Nové nože sa už vyrábajú len pod značkou Victorinox, armádne wengery tým pádom zanikajú. V roku 2004 sa však oba výrobcovia spájajú do jedného koncernu a v roku 2013 sa žiaľ plánuje zánik značky Wenger.
Obr.14: piata generácia vychádza zo 111mm modelu
Zdroje: sakwiki.com, e-webtechnologies.com/sak/
Fotografie: ebay.com, ricardo.ch
.png)
