Prvá generácia švajčiarskeho armádneho noža

05.01.2015 15:38

Švajčiarsky armádny nôž model 1890 možno považovať za prvý hromadne vyrábaný armádny multifunkčný zatvárací nôž. Rôzne nástroje sa pridávali k zatváraciemu nožu síce už od 15. storočia, no jednalo sa väčšinou o nože na zákazku alebo o malosériovú výrobu. Až v 19. storočí sa postupne rozšírili multifunkčné vreckové nože a to najmä ako pomocníci pri piknikovaní a výletoch. Vtedy boli potrebné okrem čepele najmä vývrtka a rôzne otvaráky na potraviny (podľa 2).

 

Predchodca armádneho noža

Primárnym podnetom na vznik multifunkčného noža pre švajčiarsku armádu bola potreba nástroja na údržbu a starostlivosť o armádnu pušku. Na tento účel už existovali nástroje– išlo ale o jednofunkčné nástroje dodávané ako príslušenstvo k puškám Vetterli model 1870 a 1878.

Model 1870 pozostával z dvoch častí – drevená rukoväť a samotný nástroj, ktorý sa skladal z dvoch plochých skrutkovačov rôznej šírky. Nástroj sa zasúval do rukoväte a fixoval sa skrutkou. Na rukoväť sa razila federálna značka a niekedy aj značka kantónu. Dĺžka celého nástroja je 115 mm.

Model 1878 bol navrhnutý plukovníkom R. Schmidtom, taktiež pozostával z rukoväte a nástroja, ktorý tiež pozostával z dvoch skrutkovačov, ktoré sa ale líšili svojou dĺžkou. Na uchytenie v rukoväti slúžil tentokrát obdĺžnikový otvor. Existovali aj verzie, ktoré mali skrutkovač v tvare vidlice – tie sa používali na údržbu revolverov vzor 1872. . Nástroj bol značený na drevenej rukoväti osobnou značkou  príslušného kontrolóra a spolkovým krížom. Ako príslušenstvo k zbrani existoval nástroj v podobe oceľovej tyčky, ktorá slúžila na čistenie hlavne a uvoľnenie zaseknutej nábojnice v komore pušky (podľa 1).

Obr.1 Nástroje k puškám Vetterli 1870, 1878

 

História prvej generácie armádneho noža

V roku 1886 sa švajčiarska armáda rozhodla vybaviť každého vojaka služobným multifunkčným nožom. V tom čase používali vojaci jednoduchý vreckový nôž s jedinou čepelou. Okrem noža potreboval vojak aj ďalšie nástroje, ktoré boli nevyhnutné pre starostlivosť o seba a svoju výstroj. Okrem vyššie spomenutých nástrojov na údržbu zbrane, išlo napríklad aj o poľné otvaráky alebo viacúčelové šidlá. Na základe armádnej požiadavky integrácie týchto nástrojov do jediného vznikol projekt multifunkčného noža, ktorý bol pripravený na výrobu v roku 1889.

Obr.2 Výrobný výkres Modelu 1890

 

Nôž dostal označenie Model 1890 a začal sa vyrábať v nemeckom Solingene, ktoré bolo vtedy centrom výroby nožiarskych výrobkov v Európe. Prvých 15 000 kusov dodala firma Wester & Co do konca roku 1891. Švajčiarsko malo síce viacero nožiarov, no títo nedisponovali v tom čase dostatočnou výrobnou kapacitou a odpovedajúcim  vybavením.  Po čase ale jeden z nich, Karl Elsener, prijal výzvu, aby švajčiarska armáda dostávala nôž zo švajčiarskej produkcie. Elsener založil svoju nožiarsku dielňu už v roku 1884 a za účelom výroby armádneho noža vytvoril spolu s 37-mimi nožiarmi z rôznych regiónov krajiny Švajčiarsku nožiarsku asociáciu. Armáda následne súhlasila, že sa armádny nôž bude vyrábať vo Švajčiarsku na základe veľmi striktných špecifikácií. Elsener, Forges de Vallorbe L+C (Leresche et Co) a ďalší nožiari boli menovaní v roku 1891 za dodávateľov armádneho noža, no ešte niekoľko ďalších rokov boli nože importované aj zo Solingenu, či už od firmy Wester & Co alebo aj z dielní D. Peres (podľa 2).

 

Obr.3 Nože od Wester & Co, Solingen

 

V priebehu nesledovných rokov sa výroba čoraz viac presúvala do Švajčiarska, postupne sa pripájali ďalší výrobcovia – Stadler Zug, J. Pfenninger, Solberger – Morges, Jacquet – Roche alebo C.Wermuth. V roku 1893 vyrobila svoje prvé armádne nože aj Fabrique Suisse de Coutellerie v meste Courtételle. Táto firma postupne menila svoje meno, majiteľov aj pôsobisko až z nej nakoniec vznikol známy výrobca Wenger, ktorí spolu s Elsenerom (Victorinox) od roku 1920 tvorili výhradných dodávateľov armádnych nožov pre švajčiarsku armádu.

Obr.4 Nože od Elsener Schwyz

 

Model 1890

Armádny multifunkčný nôž Model 1890 obsahuje štyri nástroje – čepel so stredovým hrtotom, výstružník/šidlo na vytváranie otvorov, rozväzovanie uzlov, plochý skrutkovač určený primárne na údržbu pušky Schmidt-Rubin a otvarák na vtedy veľmi populárne vojenské potravinové konzervy. Zatvorený nôž je dlhý 100 mm, hrúbka je 20,5 mm a hmotnosť  144 gramov. Črienky noža sú vyrobené z dubového dreva, v neskorších fázach sa používalo aj drevo ebenové. Nože majú na rikase označenie výrobcu, rok výroby sa nerazil (až od roku 1921). Na črienke je preberacia značka v tvare helvétskeho kríža. Neexistujú žiadne podtypy ani modifikácie, všetky nože v rozmedzí 1891-1900 boli vyrobené podľa jedného vzoru. Vyskytujú sa však výrazné odchýlky v prevedení medzi jednotlivými výrobcami a taktiež odchýlky medzi exemplármi vyrobenými u toho istého výrobcu, ale v inej dobe. Jedná sa najmä o polohu nýtov, tvar a silu pružín, presné tvary a rozmery nástrojov. Toto všetko takmer znemožňuje zámenu dielov pri opravách či reštaurovaní týchto nožov (podľa 1).

Obr.5 Nože od Forges L+C, Coutellerie Suisse a Stadler Zug

 

Model 1901

V roku sa objavil nový model 1901. Niektorí odborníci ho evidujú len ako modifikáciu modelu 1890, iní ho považujú za samostatný model. Každopádne jediným rozdielom je použitie črienok z vulkanfíbru namiesto drevených. Paradoxné je, že drevené črienky sa zachovali väčšinou v oveľa lepšom stave ako tie novšie fíbrové. Zmena materiálu bola pravdepodobne zapríčinená ich lacnejšou, či jednoduchšou výrobou. Známych je momentálne šesť výrobcou modelu 1901 – D.Peres zo Solingenu a švajčiarske firmy Elsener, Coutellerie Suisse, Forges L+C, Stadler Zug a Pfenninger. Model 1901 sa vyrábal len do roku 1908, kedy bol nahradený veľmi rozšíreným a asi najznámejším modelom 1908.

Obr.6 Nože Elsener (horné dva) a Forges L+C (spodné dva)

 

Zbieranie nožov prvej generácie

Čo sa týka zbierania armádnych nožov Model 1890 a 1901, tak ide o pomerne nákladný koníček. Nože sa na verejných internetových dražbách vyskytujú veľmi zriedkavo, ich cena sa spravidla pohybuje v rozmedzí 400 až 1000 EUR – záleží na stupni zachovalosti, najmä stav čepele dokáže výrazne ovplyvniť konečnú sumu. Vo Švajčiarsku je pre domácich zberateľov dostupnosť týchto nožov asi lepšia, pretože komunikoval som s niektorými z nich a tí majú doma vitrínky kde sa nachádza bežne 10-20 takýchto nožov... Najčastejšie sa dá získať nôž od Elsenera a Forges, menej častý je Wester, ešte zriedkavejšie narazíte na nože od Coutellerie Suisse, či Stadler Zug a získať nôž od iného výrobcu je takmer nemožné. Všeobecne sa dá o niečo častejšie naraziť na Model 1890 ako na 1901.

Ja som zatiaľ vlastníkom len jediného takéhoto noža – ide o Forges model 1890, takže ak by náhodou doma niekto podobnýnôž našiel, nech sa ihneď ozve – určite sa dohodneme :-)

 

Zdroje

(1) www.couteaux-du-soldat-suisse.ch/

(2) www.e-webtechnologies.com/sak/

(3) www.ricardo.ch