O švajčiarskych vreckových nožíkoch prehľadne
Švajčiarske vreckové nožíky sa postupne stali celosvetovým fenoménom. Sú súčasťou výbavy snáď každého človeka, ktorý chodí do prírody, na výlety alebo vykonáva nejakú manuálnu prácu, či pohybuje sa často mimo dom či kanceláriu. Malý červený nožík s viacerými funkciami sa rozšíril do mnohých sfér života a dá sa povedať definuje určitý prístup k životu, pričom podporuje samostatnosť, zručnosť, univerzálnosť a šikovnosť používateľa.
Dnes je jediným pravým výrobcom týchto pomocníkov švajčiarska firma Victorinox. V roku 2005 Victorinox odkúpil jediného skutočného konkurenta firmu Wenger a od roku 2014 už značka Wenger zmizla z nožíkov úplne. Existuje mnoho napodobenín, kópií a kvázi konkurentov, ale tieto nedosahujú kvalitu a renomé Victorinoxu. Preto keď chcete naozaj zažiť, čo vám vie ponúknuť malý vreckový nožík, tak neváhajte a zadovážte si určite originál.
Existujú mnohé rady, modely, série, ktoré si môžete kúpiť takmer všade, ale mnoho zaujímavých modelov sa už nevyrába a tu vzniká priestor pre zberateľstvo. Zbieranie švajčiarskych vreckových nožíkov je dnes už celá veda. Existujú špecializované knihy, príručky, webstránky a youtube kanály, ktoré sa týmto detailne zaoberajú. Hodnota zberateľských švajčiarskych nožíkov neustále rastie, pričom ich zaujímavosť zvyšuje fakt, že od roku 1890 sa švajčiarske vreckové nožíky dodávajú príslušníkom švajčiarskej armády a celý svet švajčiarskych nožíkov bol a aj je úzko spätý s armádnym svetom. V celom svete sa bežne používa označenie SAK – Swiss Army Knife aj pre čisto civilné a komerčné modely.
Históriu švajčiarskych armádnych nožíkov začal písať práve armádny model 1890, ktorý sa dá považovať za praotca všetkých švajčiarskych vreckových nožíkov. Tento model vznikol na objednávku švajčiarskej armády na univerzálny nástroj – príslušenstvo k vtedajším puškám. Vyrábalo ho mnoho menších výrobcov, pretože v tom čase neexistoval žiadny výrobca, ktorý by dokázal vyrobiť v danom čase požadované množstvo.
VICTORINOX (ELSENER)
O pár rokov, v roku 1897, začal Elsener produkciu nových modelov aj pre civilné použitie. Spätosť výrobcov s armádou bola dobrá reklama a preto sa tieto modely začali nazývať dôstojnícke. Postupne sa vyvinulo mnoho variantov s rôznymi konfiguráciami nástrojov. V tom istom čase sa objavili na scéne aj pracovné nože, ktoré sú často neprávom opomínané. Tieto nože sa označujú výrazom „Bauernmesser“ a existovali v mnohých rozmeroch a kombinovali rôzne nástroje. Vyznačovali sa robustnou konštrukciou a čepelou s clippoint hrotom. Práve bauernmesser veľkosti 100 mm bol pravdepodobne predchodcom legendárneho armádneho modelu 1908, ktorý sa vyrábal až do roku 1950. Okrem Elsenera a Wengera bol do roku 1921 vyrábaný aj mnohými ďalšími menšími výrobcami. V roku 1921 sa zaviedlo značenie roku výroby na rikase čepele.
Pred prvou svetovou vojnou sa objavili ešte ďalšie rady menších vreckových nožíkov. Išlo o nože pre študentov a mládež (Kadettenmesser, Schulermesser), prípadne pre kancelárske použitie. Tieto možno nazvať anglickým výrazom „penknife“. Takisto sa objavil „malý dôstojnícky nožík“ – zmenšenina 91 mm dôstojníckeho noža vo veľkosti 84 mm. V 30. rokoch sa ďalej rozšírila ponuka pracovných nožov, pribudli záhradnícke nože a špecializované nože pre rôznych remeselníkov.
Približne v tejto konfigurácii prekonali švajčiarske vreckové nožíky z továrne Elsener obdobie svetových vojen. Veľké zmeny nastali v 50. rokoch. V roku 1951 bol nahradený model 1908 novým armádnym modelom 1951. V roku 1952 sa objavil najmenší model 58 mm a trochu väčší 74 mm. V roku 1955 zase prvé aloxové modely vo veľkosti 93 mm, ktoré postupne nahradili bauernmessery. V 60. rokoch aloxy veľkosti 84 mm začali nahradzovať nože pre študentov, kadetov a ďalšie menšie modely. Tento proces bol postupný a staršie varianty boli v katalógoch až do konca 60.rokov. Alox 93 mm s názvom Pioneer bol taký úspešný, že poslúžil ako základ pre nový armádny model 1961.
V 70. rokoch sa stabilizovala ponuka nožíkov na približne aktuálnej podobe. Vymizli bauernmessery, vulkanfíber bol úplne nahradený celidorom a hliníkom. Objavovali sa postupne nové varianty 91 mm dôstojníckeho noža, 84 mm veľkosť išla postupne do útlmu. Ponuka obsahovala viacero aloxových modelov 84 a 93 mm, ďalej malé nožíky 58 a 74 mm. V roku 1976 sa objavil úplne nový model pre nemeckú armádu veľkosti 108 mm. Neskôr boli z neho odvodené aj civilné modely s nylonovými príložkami.
80. roky pokračovali v nastavenom trende, rozširovali sa palety modelov, zmeny na existujúcich radoch boli viacmenej kozmetické. V roku 1986 sa objavil úplne nový model veľkosti 111 mm s posuvnou poistkou čepele, ktorý v podstate nahradil model 108 mm. Dá sa tu vidieť aj paralela s klasickými bauernmessermi, aj keď model 111 mm bol viac zameraný na šport a pohyb a aktivity v prírode. Čo sa týka armády, tak stále bežala výroba nesmrteľného modelu 1961, ktorý tiež podstupoval drobné zmeny.
V 90.rokoch bol vyvinutý pre holandskú armádu armádny nôž v rozmere 111 mm, ktorý ale využíval úplne nový tvar čepele, jednoručné otváranie a linerlock poistku. Z tohto modelu bolo neskôr odvodených veľa civilných outdoor modelov, ktorých výroba bežala spolu s pôvodným 111 mm modelom. Koniec 90.rokov boli aj v znamení rôznych hi-tech modelov – SwissTool, či CyberTool.
Po roku 2000 zmizol na aloxových 93 mm modeloch jednoduchý kríž a bol nahradený erbom známym z iných modelov. Objavili sa modely s elektronickými funkciami na báze 91 mm dôstojníckeho modelu. 91 mm rad stále tvoril primárny rad s najväčšími predajmi. V roku 2008 bol konečne nahradený v armádnej produkcii deduško 1961. Jeho nástupcom sa stal model vychádzajúci z rovnakého základu 111 mm ako holandský armádny nôž, či 2.generácia nemeckého armádneho noža.
V roku 2014 sa už v ponuke Victorinoxu objavili aj bývalé modely Wengeru – 85 mm a 130 mm. Postupne narastal počet farieb, motívov črienok a ďalších v podstate dizajnových úprav. Žiadne nové rady a viacmenej ani modely v oblasti vreckových nožíkov nepribúdali. Tento trend beží dodnes. Potešujúce ale je, že Victorinox si stále drži vysoký štandard kvality prevedenia, ktorý spolu s dlhročnou tradíciou vo výrobe vreckových nožov ho odlišuje od konkurencie.
WENGER
Druhým legendárnym výrobcom švajčiarskych armádnych nožíkov bola firma Wenger z mesta Delémont. Tým že išlo o frankofónnu časť Švajčiarska, bola zaručená prirodzená rivalita s Elsenerom.
Wenger zdieľa s Victorinoxom spoločnú históriu na poli nožov pre švajčiarsku armádu, kde vyrábal rovnaké modely 1908, 1951, 1961 ako Victorinox. Zaujímavá a pestrá je ale história dôstojníckych nožíkov, ktoré boli ekvivalentom 91 a 84 mm Victorinoxu. Všeobecne sa dá povedať, že produkcia Wengeru je menej systematická ako u jeho konkurenta. Dá sa ťažšie zadeliť do jednotlivých radov a kategórií, Wenger používal veľké množstvo erbov, častejšie menil rozmery a štruktúru svojich modelov. Tým pádom je aj výrazne menej historicky zmapovaná aj menej známa v povedomí fanúšikov švajčiarskych nožíkov. Dá sa aj povedať, že kvalita produkcie Wengeru bola viac kolísavá ako Victorinoxu. Častejšie nájdete nožíky s výrazne slabými pružinami, či odstávajúcimi črienkami.
Úplne prvými dôstojníckymi nožíkmi boli zvláštne 92 mm modely s úzkym profilom, o niečo neskôr sa ale objavili už štandardnejšie tvarované dôstojnícke nože veľkosti 93 a 82 mm. Väčšinou dvojvrstvové, občas s pílkou a nožnicami. Do roku 1914 sa používal červený erb so žltým helvétskym krížom, no častejšie boli črienky bez erbu. V 20. a 30. rokoch pokračovala výroba dôstojníckych modelov v oboch rozmeroch, menilo sa len značenie a erb.
V 40. a 50. rokoch sa vylepšovali tieto nože, objavili sa cellidorové črienky, nové nástroje, v kovovom erbe bola vyobrazená kuša, príp. helvétsky kríž. V tomto období sa tieto nože označovali ako Sportsman knives a výrazný bol ich vývoz do USA, kde mali veľký úspech. Súbežne s hlavnými typovými radmi bežala aj výroba menších „penknives“. Vyrábali sa vo veľkostiach 71, 73 a 75 mm už od 20.rokov a výroba bežala až do 60.rokov.
Rovnako ako u Victorinoxu bola významnou súčasťou produkcie Wengeru výroba bauernmesserov. Tá prebiehala súčasne s dôstojníckymi modelmi. Je ale veľmi málo relevantných podkladov a katalógov, z ktorých by sa dali určiť presnejšie informácie. Isté je, že najstaršie sa označovali nápisom DIAMANT a boli vo veľkosti 86 a 95 mm. Neskôr sa objavili nové rady – 93 mm, 98 mm, 103 mm, ktorých výroba pokračovala až do 50.rokov.
Veľká zmena u Wengeru nastala v 60.rokoch. V roku 1963/64 boli 93 aj 82 mm nahradené úplne novým typom veľkosti 85 mm, ktorý vydržal s drobnými zmenami vo výrobe až do konca fungovania značky. Bauernmessery boli nahradené úplne novým typom Professional. Išlo o ekvivalent aloxového 93 mm modelu od Victorinoxu. Bol určený pre remeselníkov, opravárov a pod. Mal veľkosť 95 mm a vydržal vo výrobe až do 90.rokov.
Objavil sa aj nástupca pôvodných „penknife“ a to model 65 mm, ktorý taktiež figuroval v ponuke vo viacerých verziách až do konca fungovania značky. Významný pre Wenger bol typový rad Ranger 120 mm, ktorý bol predstavený v roku 1990. Išlo o konkurenta pre 111 mm model Victorinoxu, bol určený nielen pre outdoor aktivity, ale obsahoval aj špeciálne verzie s nožnicami, či kliešťami. V 90. rokoch skúšal Wenger zaujať rôznymi špecializovanými verziami základného 85 mm modelu. Išlo o nože pre cyklistov, motoristov, golfistov, inline korčuliarov, lyžiarov. Ďalej boli v ponuke verzie s baterkou, laserovým, či teleskopickým ukazovátkom a podobne.
V roku 2007 sa objavil nástupca Rangeru a to model NewRanger 130 mm. Išlo v podstate o posledný model vyvinutý u Wengeru, ktorý už ale vznikol pod taktovkou nového vlastníka – Victorinoxu. Model 85 mm sa ďalej rozvíjal – hlavne čo sa týka črienok. Verzie Evo, Wood, Evogrip spestrovali oklieštenú ponuku výrobcu. Takisto rok 2007 bol posledným rokom výroby nožov Wenger pre švajčiarsku armádu. Po zániku značky prežili modely 85 mm a 130 mm v portfóliu Victorinoxu ako Delémont Collection.
.png)
